With you or without you? (1)

Poznámka: Začiatok je podobný ako epizóda 2×14, keď sa Stefan dozvedel o Eleninom podvode s obetovaním. Avšak prostredie je tu úplne iné a poviedka ďalej pokračuje vo voľnom štýle, teda sa dejovo neviaže na seriál ani knihu.

Dúfam, že vás neodradí text písaný v slovenčine. A snáď nemusím dodávať, že každý komentár poteší (či už pozitívny alebo negatívny). :)

I.KAPITOLA – ÚNIK

„Prečo sú všetci posadnutí tým, ako ma chrániť? Nepotrebujem ochranu, už som sa rozhodla.“

„Si mučeník Elena. Zahadzuješ svoj život.“

„To, že chcem udržať v bezpečí ľudí, ktorých milujem, pre teba znamená zahodenie svojho života?“ Elena neveriacky pokrútila hlavou nad Stefanovou úvahou. Vedela, že je jej osudom zomrieť ako Klausova obeť. Prečo to komplikuje?

„Čo by si spravil ty? Nechal by si zomrieť mňa, svojich priateľov, rodinu..?“

„To je iné.“

„V čom je to iné?“

„Ja som svoj život prežil. Som tu už vyše 160 rokov, ale tvoj život sa ešte ani nezačal. Ešte si ani neokúsila žiť.“ Slová vychádzajúce zo Stefanových úst boli bolestné a vyčítavé zároveň.

„Už som sa rozhodla,“ zvolala trucovito. Elena nikdy nebola typ človeka, ktorý si razil cestu priamo cez múr. Vždy dokázala ustúpiť, no tentoraz nešlo iba o ňu, a preto sa nesmela nechať obmäkčiť prosbami či dohováraním.

„Nie, nedovolím ti, aby si sa obetovala pre druhých.“

„A ako mi v tom zabrániš? Budeš ma držať násilím v dome?“

Nič.

„Stefan prosím ťa, buď rozumný…“

„Prestaň!“ zvolal rozzúrene až sa mu tvár začala transformovať. Okamžite sa jej obrátil chrbtom. Nechcel, aby opäť videla jeho temnú stránku. Snažil sa zhlboka dýchať, lenže príval emócií sa mu nedarilo kontrolovať. Pomalými krokmi prešiel na druhú stranu terasy, snažiac sa vnímať okolie jeho príbytku. Avšak všetko, čo dokázal vnímať boli len spomienky a ani tie teraz nechcel púšťať do svojej mysle.

Pocítil dotyk nežných rúk na jeho pleciach. Bola pri ňom, no už nič nehovorila. Prisala svoje pery na jeho a aspoň na malú chvíľu pocítil úľavu.

Bolo zbytočné aby ho presviedčala. Stefan to nechápal a hoc jej to trhalo srdce, musela to urobiť. V ruke držala ukrytú malú, železníkom napustenú striekačku, ktorú jej dal Alaric hneď potom, čo spoznal Damona. Aká irónia, teraz sú z nich priatelia. Aj keď slovo priateľ sa v Damonovom slovníku nevyskytuje, Elena vedela, že si to len nechce pripustiť. Veď aj ona bola jeho priateľka.

Jej útok musel byť rýchly, inak by jej v tom Stefan mohol zabrániť a všetko by bolo stratené. Ostrú ihlu mu zapichla do chrbta práve vtedy, keď sa ich pohľady stretli. V Stefanových očiach sa zjavila panika a Elena si strašne želala, aby v nich našla pochopenie a pokoj.

„Prepáč,“ zašepkala úprimne, potláčajúc príval sĺz.

Keď stratil vedomie, vedela, že železník nebude dlho účinkovať a ona má len veľmi málo času na únik. No i tak ho nemohla len tak nechať ležať na terase pred domom. S veľkou námahou ho dotiahla do domu a uložila do kresla. V tej chvíli si nebola istá, či jej ostalo dostatok sily na únik. Auto. Musí si požičať auto. Vstala a hoc jej telo bolo slabé, utekala pre kľúče ležiace v skrinke nad kozubom a následne vybehla von, pripravená utiecť. Snáď jej to odpustí. A keď dúfala v odpustenie, nemyslela tým jeho nablýskané fáro.

Zaslala: actorKI