Dcéra (1)

DCÉRA

1. kapitola

Videla som pred sebou pokojné rodinné domčeky s úhľadne pokosenými trávnikmi. Na uliciach panoval pokoj, len kde-tu ho prerušil smiech detí alebo rozhovor susedov. Mystic Falls, moja konečná zastávka. Prešla som parkom až na námestie, aby som lepšie dovidela na Grill. Kde inde sa človek dozvie najnovšie novinky, ak nie od barmanov a miestnych pijanov?

Vo vnútri vládla komorná atmosféra, vo vzduchu som cítila dym a alkoholové výpary. Len čo som si sadla na stoličku pri bare, podišiel ku mne mladý chalan s úsmevom a spýtal sa:

„Čo si dáte?“ videla som, že si ma premeriava, odhaduje kto asi môžem byť. Nečudujem sa, že je ostražitý. V tomto meste by mal každý nosiť pod košeľou plnú výzbroj.

„Kávu. S mliekom, bez cukru, ďakujem.“

„Ste tu nová? Alebo na návšteve?“ očividne sa nezdržal a chcel sa o mne dozvedieť niečo viac.

„Da sa to tak povedať. Prišla som za rodinou.“

„Ako sa voláte? Možno ich poznám.“
„O tom nepochybujem…“ otrávene som odpovedala ale mena sa odo mna nedočkal.

Na tvári sa mu usadil prekvapený výraz, v okamihu spozornel, ale dokončil moju kávu a posunul ju predo mňa. „Nech sa páči.“

Pozorovala som všetkých ľudí v bare. Staršia dvojica sa veselo bavila pri okne, pri stolíku v kúte obedovala mladá žena a dôležito vyzerajúci muž v obleku čítal dnešné noviny.

Typické malé mesto, nuda sršala zo všetkých, mala som chuť vyskočiť na bar a spraviť im tam poriadne ródeo. Ale nie, zatiaľ sa musím držať pri zemi a tváriť sa nenápadne. Aspoň vrámci svojich možností.

Načiahla som sa za kávou ale v jej vôni som zacítila niečo cudzie, čo do nej nepatrí. Jasné, mesto zamorené upírmi, takže do kávy pridávajú tajnú zložku.

Mladý barman znehybnel, pozoroval ma kútikom oka. „Nechutí vám?“
Naschvál som si pred ním odpila. „Je skvelá, vážne. Najlepšia v okolí.“ donútila som sa vyčariť svoj najlepší úsmev a on si očividne vydýchol.

„Ale ale. Nevedel som, že máme nového hosťa.“ ozval sa pri mne neznámy hlas.

Stál vedľa mňa muž oblečený v čiernom. Kožená bunda, na tvári arogantný úsmev, v očiach ostražitosť. Kývol rukov, vystrčil dva prsty a pred ním pristála fľaša s dvomi pohárikmi.
„Nie je na to priskoro?“

„Pre teba? Určite. Kde máš rodičov, nemala by si tu pobehovať sama.“

„Viem sa o seba postarať, ďakujem.“

Druhý pohár neposunul predo mňa, ale na prázdne miesto vedľa seba. „Na zdravie!“ pozvedal prázdnej stoličke a svoj pohár vypil na ex.

Super, ďalší schizofrenický blázon.

„Ako sa voláš?“ spýtala som sa ho s predstieraným nezáujmom.

Vedela som, že nebude ako ostatní nudní občania tohoto mesta. Priam to z neho vyžarovalo.

„Damon. Ty? Odkiaľ si?“

Jeho odpoveď ma zarazila, ale nechcela som, aby si to všimol. Takže Damon. Počula som o ňom už viackrát, slávni bratia Salvatorovci. Kto by ich nepoznal? Ich spoločná láska ku Katherine, teraz k dvojníčke. Osud sa s nimi pekne zahráva.

„Alexandra.“

Na chvíľu sa zamyslel, naklonil hlavu na bok a potom povedal: „Žiadnu nepoznám.“
„Ani sa nečudujem.“ odsunula som svoju šálku ďalej a zoskočila zo stoličky.

„Nabudúce svojmu kamošovi barmanovi povedz, že ak chce zistiť či som upír, nech sa rovno spýta.“

Uškrnula som sa na jeho zmätenom výraze, prekvapilo ho, že viem o upíroch. Určite ma považoval len za hlúpu školáčku, ktorá prišla na prázdniny za starými rodičmi.

Vyšla som z baru a namierila si to do prázdnej úzkej uličky. Po pár krokoch ma niekto chytil za ruku a pritlačil o bočný múr.

„Kto si, ak nie si upír? Vlkolak? Alebo si Klaus vytvoril nového poskoka?“
Vytrhla som sa mu zo zovretia a pritlčila ho o múr. Som staršia ako on, takže aj silnejšia. Nečakal to.

„Nie som Klausov poskok. Ale nie som ani upír, ani vlkolak. Mňa ešte nepoznáš, zlatko.“

Usmiala som sa naňho a keď som ho od seba odsotila, narazil hlavou o múr a zošuchol sa pár centimetrov nižšie.

Skvelý začiatok v Mystic Falls…

Zaslala: Luthien99