Život našich hviezd (11) – Udobrovanie

„Tak, ale teraz do práce,“ vyhlásila. Obaja sme sa zasmiali a šli do šatne.

Ako sme s Ianom predpokladali na ďalší deň bolo oznámenie o našom rozchode v každom magazíne v Amerike.

Ďalšie dni po našom rozchode to so mnou išlo dolu vodou. Bola som nesústredená, zabúdala som scenáre, keď sme robili interview nevedela som čo sa ma pýtajú a odpovedala som úplne kraviny. Stále som musela myslieť na Iana a náš vzťah. Čo sa týka nášho terajšieho vzťahu nič moc. Skoro sme sa ani nebavili, iba keď sme museli takže na natáčaní ako Damon a Elena. Všimli si to všetci. Všetci sa mi snažili dohovoriť, ale ja nemienim vychádzať s niekým kto o to nestojí. A Ian o to naozaj nestojí. Nikdy o mňa nestál a nestojí o mňa ani teraz. Proste sa s tým zmierim.

„Ach, to bola dneska fuška,“ vzdychla som a unavene sa zvalila na gauč. Sedela na ňom Julie s Candice, Kat a Claire.

„Čo to medzi tebou a Ianom zas je? Ste ako malé deti. Stále sa hádate, nesústredite sa a neviem čo ešte,“ všimla si Candice.

„Ale nič. Proste odkedy sme sa rozišli tak je to hrozné,“ priznala som.

„Chýba ti?“ opýtala sa Julie.

„Samozrejme, že áno. Ian nebol len môj akože priateľ, ale bol to aj môj kamarát. Teraz už není ani jedno.“ Vzdychla som znova.

„Tak sa o tom porozprávajte.“

„Vidíš snáď, že by o to stál? Lebo ja nie.“

„Určite stojí,“ nesúhlasila Kat.

„Ja fakt neviem čo mám robiť. Ja ho asi fakt milujem,“ priznala som. Všetky štyri sa uškrnuli.

„Čo sa smejete? Toto je vážne. Ako sa s ním môžem stále stýkať a natáčať s ním romantické scény, keď máme medzi sebou niečo nedoriešené. Musím s tým niečo spraviť.“

„A čo chceš spraviť?“ opýtala sa Julie.

„Neviem,“ povedala som a šla domov.

Ďalšie dni som sa na Iana a všetko okolo neho vykašľala. Michael ma stále niekam pozíval a ja som neprotestovala. Práve naopak. Chodili sme do kina, divadla, reštaurácii, na prechádzky. Proste sme spolu po niakom čase začali skutočne chodiť. Jedného dňa sme ruka v ruke prišli na natáčanie a tak to späčatili.

„Dobré ráno,“ povedala som, keď sme spoločne vošli do Salvatorovskej obývačky, kde nás už čakali ostatný. Ian, Paul, Candice, Kat, Julie proste celé herecké obsadenie.

„Dobré aj vám,“ pozdravili nás všetci a udivene na nás čumeli.

„Čo tak pozeráte?“ opýtal sa Michael s úškrnom. Ja som sa k nemu tiež pridala. Vidieť tie ich udivené pohľady a otvorené ústa bolo komické.

„Vy dvaja…?“ obaja sme prikývli stále sa uškrňajúc.

„Tak gratulujeme,“ povedala ako prvá Julie a podala nám ruku. Neskôr sa k nej pridali aj ostatný. Všetci nám gratulovali a my sme ďakovali. Ako posledný mi gratuloval Ian: „Tak, som rada, že ti to vyšlo.“ Som jediná, ktorá tam počula ironiu?

„Ďakujem aj ja som rada,“ koketne som sa usmiala a podala mu ruku. Potom ho už nebolo.

O ROK:

„No ták Nina už prestaň. Už celý rok je to medzi nami takéto,“ začal už kričať Ian. Obaja sme boli v Salvatorovskej obývačke a mali jednu s tých tém ohľadom mňa a Michaela. Aj keď sme už pol roka rozídený.

„Ian sme už pol roka rozídený a ty aj tak furt niečo meleš,“ pretočila som očami.

„Tak prečo sa už nemôžeme konečne udobriť!“ rozčuľoval sa Ian.

„A prečo by sme mali? Raz sa so mnou rozídeš a nebavíš sa so mnou celý rok a potom sa chceš zrazu udobrovať,“ rozčuľovala som sa zas ja.

„Áno viem spravil som chybu. Žiarlil som. Spokojná?“ priznal.

„Načo si preboha žiarlil? Veď som sa s Michaelom bavila raz a z toho si usúdil, že máš žiarliť? A mimo toho sme spolu skutočne ani nechodili!“

„Áno bavila len raz a potom ste spolu začali chodiť.“

„Dobre nechaj me to tak,“ povedala som a objala ho. Bolo úžasné znova sa ho dotýkať.

„Mám ťa rád,“ povedal mi stále ma obímajúc.

„Aj ja teba.“

Zaslala: Elena1604