Láska alebo vášeň (4) – Welcome to San Trope

Samozrejme viac na čas strávený s Damonom ako na samotnú dovolenku, ale to je detail.

„Je ti aspoň trocha lepšie?“ spýtal sa ma Damon. Sedeli sme v aute smer letisko.

„Ja som navrhla pauzu, takže to bola moja voľba, ale nie je mi ani najlepšie. No, ale som si istá, že keď budem ležať na pláži v San Trope prejde to,“ uškrnula som sa na Damona. Ten mi úsmev žiarivo opätoval. Bol nádherný musím uznať.

O niekoľko hodín sme už pristávali vo Francúzsku v San Tropé: „Elena, vstávaj!“ budil ma Damon. Trocha som si v lietadle pospala. Unavene som sa ponaťahovala a voľky – nevoľky od seba odlepila viečka.

„Už sme tu?“ spýtala som sa.

„Áno. Vítaj vo Francúzsku,“ uškrnul sa Damon a pomohol mi vstať. Spoločne sme si z letiska vzali batožinu a zavolali taxík. Damon ho navigoval po Francúzsky. Ja som samozrejme nerozumela absolútne nič, tak som sa len ospalo oprela o sedačku a sledovala ubiehajúcu krajinu za oknami. Francúzsko bolo krásne. Všade naokolo boli samé palmy a neskôr bolo vidieť aj more.

Taxíkom sme šli asi dve hodiny v kuse než sme sa konečne dostali na miesto. Myslela som, že ideme do nejakého hotela, ale taxík zastavil pred obrovitánskou vilou.

Damon vystúpil a ako správny džentlmen mi otvoril dvere a pomohol vystúpiť.

„Tu budeme tie dva týždne bývať?“ opýtala som sa a s otvorenými ústami, od úžasu, a hľadela na nádheru, rozprestierajúcu sa predo sebou.

„Nepáči?“ opýtal sa Damon s úškrnom absolútne presvedčený o tom, že sa mi to určite páči.

„Páči, ale… nie je tpo moc?“ opýtala som sa zo zdvihnutým obočím.

„Máme si predsa oddýchnuť a vyliečiť rany. Kde sa to robí lepšie ako v krásnej vile na pláži a pri mori?“

S úsmevom som sa na neho pozrela a vďačne sa mu pozrela do očí: „Ďakujem,“ povedala som aj nahlas.

„Nemáš zač. Chcem, aby si bola šťastná a nemyslela na môjho bračeka,“ usmial sa svojím typickým pokriveným úsmevom a mne sa podlomili kolená. Prečo má na mňa takýto vplyv brat môjho už bývalého chalana? pýtala som sa samej seba. Veď ho poznám sotva tri dni a už sa mi pri ňom podlamujú kolená, búši mi srdce a rozchádzam sa so Stefanom, s ktorým som problémy nemala ani raz za ten celý čas čo sme spolu! Toto je veľmi, veľmi divné a hlavne nebezpečné. Musím si na neho dávať pozor, ale keď on je taký krásny a príťažlivý!

Damon nám zobral kufre a spoločne sme sa vybrali do vily, v ktorej strávime najbližšie dva týždne. Keď som vošla bola som ešte viac očarená ako zvonka. Tá vila bola úžasná, priestranná a taká luxusná! Bola celá sklenená, takže sme mohli pekne vidieť okolie. Vpredu bol výhľad na krásne more, ktoré sa teraz ligotalo vďaka slnečným lúčom. Bolo to úžasné a to som bola len na prízemí!

„Poď pôjdeme si vybrať izby,“ povedal Damon a hlavou kývol ku schodom. S úžasom v tvári som ho následovala na poschodie.

„Choď si ich všetky prezrieť ja sa prispôsobím,“ usmial sa. Nemusel to hovoriť dvakrát. Hneď som sa rozbehla do prvej izby, ktorá bola najbližšie. Potom  do ďalšej a ďalšej. Keď som si konečne prezrela všetkých sedem izieb začala som premýšľať. Vlastne v nich ani taký rozdiel nebol. Boli inak vymaľované, mali inak poukladaný nábytok a samozrejme z každej izby bol iný výhľad. Nakoniec som sa rozhodla pre izbu s krásnymi modrými tapetami a samozrejme výhľadom na búrlivé more a krásne piesočnaté pláže. Damon si vybral izbu, hneď vedľa mňa. Ešte raz som mu poďakovala, tentoraz aj pridala silné objatie a začala sa vybaľovať.

„Tak, čo chceš robiť? Pláž alebo prechádzka po nočnom mestečku? Počul som, že dnes je tu aj jarmok. Môžeme sa ísť pozrieť,“ navrhoval Damon s úsmevom. Lákala ma pláž a more, ale ani nočné mestečko nebolo na zahodenie. Pláž som si nakoniec nechala až na ráno a s Damonom sme sa teda vybrali do nočného San Trope.

 Zaslala: Elena1604