Láska alebo vášeň (3) – Rozchod

Zabávali sme sa, rozprávali a hovorili o našej minulosti.

„Ideš dnes spať doma?“ opýtal sa Stefan cez reklamu. Všetci traja – aj s Damonom – sme sedeli na gauči a čumeli na niaky romantický film.

„Hej. Alaric bude šalieť ak tu zas prenocujem,“ usmiala som sa.

„Tak povedz, keď budeš chcieť ísť,“ pobozkal ma na čelo.

„Okey. Keď sme to už začali dívať tak to dopozerajme.“ Tak sme aj spravili. Dopozerali sme film a Stefan ma odviezol domov. Tam som sa samozrejme nevyhla rozhovoru na tému ja, Damon a náš „vášnivý“ bozk.

Ďalšie týždne to s nami bolo len horšie a horšie. So Stefanom som sa stále hádala o tom istom. O Damonovi. S Damonom sme si boli veľmi blízky. Povedal mi ako to vlastne bolo s Katherine ako veľa si toho v živote vytrpel. Nechápem prečo ho Stefan má za zlého. To čo sa stalo v roku 1864 je minulosť. Treba sa začať riadiť prítomnousťou a budúcnosťou. Damon je predsa dobrý človek/upír. Nie vždy, ale väčšinou. Koniec koncov mám ho rada a je mi s ním fajn. Samozrejme ho mám rada ako kamaráta a to nevie Stefan pochopiť. Stále si myslí, že spolu niečo máme, že medzi nami niečo je. Jeho bozk sa mi páčil to áno, ale bola to len vášeň, túžba, pobláznenie nič iné tak prečo to nevie pochopiť?

„Viem čo vidím Elena,“ argumentoval, keď sme znova prešli na tému Damon a moje city k nemu. Hádky boli v poslednej dobe u nás na dennom poriadku.

„A čo vidíš? To, že ho mám rada? Že sa mu nebojím zveriť? Že mu dôverujem? Prepáč Stefan, ale to sú slabé argumenty. Je to môj priateľ či sa ti to páči alebo nie!“ odmlčala som sa. Stefan nič nehovoril len stál a díval sa na mňa. Po chvíli zo mňa vyletelo: „Prepáč Stefan, ale myslím si, že by sme si mali dať pauzu. Už dlhšiu dobu to medzi nami nie je ideálne a tieto každodenné hádky mi lezú krkom.“ Otočila som sa a šla domov. Ani na sekundu som to neoľutovala. Bolo to tak. Už ma to nebaví. Nebaví ma sa stále hádať. Proste potrebujeme chvíľku pauzu, aby sme si ujasnili čo k tomu druhému cítime. To bol prvý dôvod. No ten druhý bol Damon. Síce hovorím, že medzi nami nič není, ale nie je to tak celkom pravda. Niečo medzi nami predsalen je. Keď sa mu pozriem do očí alebo sa k nemu čoilen priblížim mám pocit akoby som ani nebola z tohoto vesmíru. Srdce sa mi rozbúši, kolená sa mi podlamujú. Pociťujem také veci, ktoré som nikdy pred tým ani len nepoznala nie to ešte cítila. Damon ma sám o sebe desí, ale čo ma desí viac sú moje pocity voči nemu.

Moje nohy ma po hádke so Stefanom doviedli práve k nemu domov. Nie však za ním, ale za jeho bratom. Našla som ho vyvaleného pred telkou.

„Ahoj, kráska. Čo ťa privádza do mojích komnát?“

„Čítal si Shakespira alebo čo?“ uškrnula som sa a vyvalila sa k nemu.

„Čo sa stalo? Pokiaľ viem tak si mala byť s mojím bračekom,“ nadhodil Damon.

„Je koniec. Teda aspoň na chvíľu,“ oznámila som mu udalosti posledných minút.

„Prečo? Ak sa smiem spýtať.“

„No vlastne kvôli tebe,“ Damon sa na mňa nechápavo pozrel: „Ale, tvoj brat žiarli.“ Mávla som lenivo rukou.

„On bol vždy žiarlivý. Musíš si na to zviknúť.“

„Ja si na to nemienim zvykať. Keď raz poviem, že medzi mnou a tebou nič není tak není. Prečo to musí stále rozoberať,“ to už som bola naozaj naštvaná. Damon sa smial.

„Je ti to smiešne?“ spýtala som sa naoko naštvane. Len sa ďalej uškŕňal. Ja spolu s ním.

„Chceš si niekam vyraziť?“ opýtal sa nečakane. Ja som sa na neho pozrela ako na najväčšieho – s prepáčením – debila.

„A to akože kam?“ opýtala som sa.

„Ja neviem. Kam si vždy chcela ísť, ale nikdy si nemala možnosť?“

„San Trope,“ povedala som v domnienke, že nemá šancu zariadiť to.

„Fajn. Zajtra zohnám letenky,“ lenivo pokrčil plecami.

„Čo? Ty si to myslel vážne?“ opýtala som sa a tentoraz som vyzerala ako debil ja.

„Jasne.“ Užasnuto a s úsmevom som pokrútila hlavou. Tak teda zajtra sa ide do San Trope. Nesmierne sa teším. Samozrejme viac na čas strávený s Damonom ako na samotnú dovolenku, ale to je detail.

Zaslala: Elena1604