Zázraky sa dejú (26) – Prstene

„Elena? Zlatko? Si v poriadku?“ pýtal sa Damon. Žiarivo som sa usmiala: „Prečo nespraviť, hneď tri prstene?“ Damon sa zarazene otočil a vyplašeným pohľadom skúmal či som v poriadku.

„Tri? Prečo? Ty chceš…“ nedopovedal. Ja som sa len žiarivo usmievala.

„Elena, si si istá?“ spýtal sa starostlivo a pristúpil ku mne. Chytil ma za ruky a pozrel sa mi do očí.

„Som si istá tým, že chcem byť s tebou už naveky.“ Vášnivo som ho pobozkala. V objatí sme sa dostali až do jeho/našej postele a oblečenie len tak lietalo. Jednoducho raňajky, deti a Bonnie šli bokom. Bola som len ja a tento úžasný muž s úžasným telom vedľa mňa.

NESKôR:

„Elena? Spíš?“ spýtal sa Damon a zozadu ma objal. Ležali sme v posteli a vychutnávali si prítomnosť toho druhého.

„Nie. Premýšľam.“ Otočila som sa ku nemu a pobozkala ho.

„Nad čím?“ spýtal sa, aj keď zrejme vedel nad čím.

„Nad tým aké to bude.“

„Nemusíš to robiť ak nechceš.“ Dal veci na pravú mieru, aby som si nemyslela, že to MUSÍM spraviť. Aj, keď viem, že nesmierne túži po tom, aby som bola upírka.

„Chcem to. Chcem teba. Naveky.“ Usmiala som sa a Damon mi úsmev opätoval.

„Ak ma teda chceš na krku celúúúúúúúúúú večnosť.“ Povedala som dramaticky.

„Požiadal som ťa o ruku. To zrejme nie je vzťah na týždeň, nemyslíš?“ spýtal sa a zahľadel sa mi do očí.

„Asi nie,“ pripustila som s úsmevom. Damon ma znova pobozkal a ocitol sa nado mnou. Neskôr prešiel na môj krk: „Damon, mali by sme vstávať.“ Hneď ako som to povedala do izby vleteli dve tornáda v podaní našich hyperaktívnych detí: „Čo robíte?“ spýtala sa Lilly so záujmom.

„Rozmnožujeme sa,“ vysvetlil Damon.

„Sprostý,“ skonštatovala som, ale s úsmevom.

„Veď je to pravda.“

„Sme hladný.“ Zapojil sa do rozhovoru malý Damon.

„Jasne, hneď sme dole,“ uistil ich Damon. Deti odišli a my sme sa vrátili k predošlej akcii. Bozkávaniu.

„Damon, fakt by sme mali ísť.“ Snažila som namietnuť cez vášnive bozky. Damon ma zrejme počúvol lebo hneď na to sa stratil na prízemí. Nahý. Podotýkam. Môj blázonko, pomyslela som si s nesmiernou radosťou a širokým úsmevom. Hneď na to som sa postavila aj ja a následovala svojho snúbenca. Bože ako divne to znie, pomyslela som si s pobavením no obavami zároveň. Ja som, ale narozdiel od neho mala aspoň župan. Damon sa zvŕtal okolo šporáka a chystal raňajky. Bol taký sexi. Rozcuchané vlasy a úplne nahý. Prečo mi toto musí robiť? Chce, aby som dostala infarkt?

„Zlatko ja to dorobím bež sa obliecť,“ navrhla som s úsmevom a pristúpila k nemu.

„Prečo? Nepáčim sa ti takýto?“ spýtal sa so svojím pokriveným úsmevom.

„Páčiš, ale dráždiš,“ priznala som a z hrdla sa mi vydral sten. Keď budem upírka všetko bude zosílené. Ako to zvládnem? Hlavne pri Damonovi?

Damon sa uškrnul, dráždivo ma pobozkal a zmizol na poschodí. Ja som si zúfalo a rozdráždene vzdychla. Pokračovala som vo varení palaciniek a popritom volala s Bonnie.

„Ahoj,“ privítala som ju.

„Ahoj,“ ozvalo sa z druhej strany.

„Čo sa deje?“ spýtala sa.

„Nič. Len chceli by sme pre deti prstene. Spravíš ich?“ spýtala som sa.

„Jasne. Už potrebujú?“

„Nie, ale chcú ich a takto ich už rovno budú mať ak ich náhodou potrebovať budú a ešte sa chcem s tebou a Caroline o niečom porozprávať. Zavoláš jej?“ uisťovala som sa.

„Jasne a čo sa deje?“

„Nie cez telefon.“

„Okey za pätnásť minút sme tam.“ Niekto ma objal.

„Bonnie a Caroline prídu za pätnásť minút,“ oznámila som Damonovi s úsmevom.

„Pätnásť minút? Dá sa toho ešte toľko postíhať,“ povedal a začal ma bozkávať na krku.

„Nie, Damon dnes už nie. Večer. Možno ak budeš dobrý.“ Dalo mi veľa práce povedať túto vetu. Jednak som chcela nesmierne som chcela, ale bola som aj unavená a jednak pre to, že som ledva lapala po dychu.

„Ak budem dobrý?“ spýtal sa: „Veď ja som stále dobrý,“ dodal dotknuto.

„Ale no. Veď ja viem.“ Pobozkala som ho: „Milujem ťa,“ zašepkala som.

„Aj ja teba. Veľmi.“ Silno ma objal a hladkal po chrbte.

O chvíľu už prišla Bonnie s Caroline.

„Ahojte, hrdličky,“ privítali nás s úsmevmi.

„Ahojte,“ objala som ich taktiež s úsmevom. Damon a deti sa najedli a potom Damon zašiel do obchodu.

„Musím ísť kúpiť kurčatá na obed,“ oznámil mi. Ja, Bonnie a Caroline sme sedeli na gauči v obývačke.

„Môžeme ísť s ockom? Prosííííííím?“ prekrikovali sa dvojičky.

„Jasne môžete ísť, ale nech ste za desať minút dole oblečení a s umytými zubami.“ Rozkázal Damon. Deti poslušne odišli do izieb sa pripraviť.

„Už sme.“ Prišli o chvíľu.

„Fajn tak my ideme. Aspoň sa môžete v kľude porozprávať,“ povedal Damon a na rozlúčku ma vášnivo pobozkal.

„Pa,“ povedala som s úsmevom.

„Ahoj mami.“

„Ahojte.“ Ostali sme samé.

„Musíš byť neuveriteľne šťastná.“ Skonštatovala Caroline s úsmevom.

„Ani nevieš ako,“ súhlasila som.

„Tak čo si chcela prebrať?“ spýtala sa Bonnie. Zamrzol mi úsmev na perách a znervoznela som. Ako mám kamarátke čarodejnici, ktorá nenávidí upírov a kamarátskej upírke, ktorá nikdy upírkov byť nechcela vysvetliť, že ja sa do toho dobrovoľne púšťam?

„Halo, Elena?“

„Vnímam. Pozrite viem, že s tým súhlasiť ani jedna nebudete, ale ja ho milujem a chcem byť s ním už naveky,“ začala som, ale Caroline ma prerušila: „Jasne to vieme, ale ako to súvisí s tým čo nám chceš povedať?“ spýtala sa nedočkavo.

„Chcem byť upírka,“ oznámila som bez ďalších okolkov. Bonnie a Caroline sa na mňa udivene dívali.

„Ja viem ja viem. Je to blbosť, ale…“ nevedela som ako pokračovať.

„Súhlasím,“ povedala zrazu Bonnie. Caroline a taktiež ja som sa na ňu udivene pozrela.

„Súhlasím s tým. Elena je vidieť, že si šťastná. Tvoje deti sú upíri, tvoj priateľ je upír. Chápem.“

„Vážne?“ Tvár sa mi rozžiarila. Potom som sa prosbne pozrela na Caroline.

„No čo iné my ostáva.“ Vzdychla Car. Všetky tri sme sa objali. Zrazu si Caroline niečo všimla: „Ty si zasnúbená,“ vykríkla a postavila sa z gauča ako strela. Zo samého dojatia sa až rozplakala. To už som stála aj ja a Bonnie. Ja so žiarivým úsmevom a Caroline s Bonnie dojaté.

„Ako? Kedy? Kde?“ vysypala na mňa Bonnie zrazu plno otázok.

„Takže, ako – normálne, kedy – včera v noci a kde – na lúke pri splne. Bolo to krásne, romantické a dojímavé.“ Rozplývala som sa. Bonnie s Caroline pozorne počúvali. Ja som im všetko vyrozprávala, sľúbila im, že budú družičky a potom sme sa už pustili do výroby prsteňov.

Zaslala: Elena1604