Niečo za niečo (3)

Bola už dosť hustá tma a ona bola oblečená v čiernom. Nestála veľmi ďaleko od domu, ale aj keby sa niekto pozrel z okna, nevidel by ju. Jediné čo žiarilo v tej tme boli jej zlaté vlasy. Skoro sa trblietali, hoci tam bolo málo svetla. Ešte aj jej oči farby lapisu lazuli stmavli. Chcela odtiaľ zmiznúť. Chcela splynúť s okolitou tmou aby sa naňho nemusela pozerať. Ale vedela, že ako ho vidí ona, vidí ju aj on. Tiež vedela, že Damon ju neprišiel zabiť teraz. Teta Judith videla zaparkované auto a každú chvíľu očakávala, že sa Elena objaví doma. Damon k nej pristúpil bližšie.

Pozrel sa jej do očí a povedal: „Včera v noci si sa mi vyhla, no dobre vieš že si po teba prídem. Neutečieš mi. Ver mi.“

Aspoň v jednej veci sa mu dá veriť, poznamenala malá časť jej mysle, ktorá nebola ochromená strachom, ktorý z neho vychádzal.

„Neublížim nikomu inému, ak budeš hrať podľa mojich pravidiel. Žiadny železník. Nikomu o tom nepovieš. Inak ako prvej ublížim,“ spravil dramatickú pauzu a pritom mu po tvári prebehol ten jeho úsmev, „Margaret.“

Povedal to, čo si myslela. Vedela, že Margaret neublíži len tak. Elena bude pri tom a bude sa na to pozerať. Chce ublížiť Elene ako najviac sa bude dať a to, že by Elena porušila ním stanovené pravidlá by mu ani nevadilo. Elena to vedela a nechcela mu spraviť radosť.

„Budem hrať podľa tvojich pravidiel,“ odvetila mu potichu. Usmial sa, no tentoraz už dlhšie. Potom ho pohltila tma.

 

Elena zostala stáť opretá o strom na záhrade, kde ju Damon oprel a sťažka dýchala.

Asi nechcel aby som sa zosypala, premýšľala a pomaly sa odlepila od stromu.

Vtedy jej preblesla hlavou myšlienka: Čo ak ma pozoruje? Čo ak sa skryl a vychutnáva si môj strach?

Načo blbé otázky? Určite ťa pozoruje… Alebo cíti tvoj strach na diaľku… Choď do domu! pobádal ju tichý hlások v jej hlave.

Tak silný upír ako Damon určite cítil jej strach a to aj na väčšiu vzdialenosť. Keď stál pri nej počul jej srdce, ktoré chcelo vyskočiť z hrude, ktorú zvieral strach.

Rozbehla sa k vstupným dverám. Pár sekúnd pred nimi počkala, aby si upokojila dych.

Nepodarilo sa jej to. Potom ich otvorila. Do nosa jej udrela nádherná vôňa pečeného kuraťa. Ani si neuvedomila ako vyhladla. Na obede toho totiž veľa nezjedla a jej žalúdok sa už hlásil. Vbehla do kuchyne a skoro zrazila tetu Judith na zem.

„Tu si! Kde si bola tak dlho? Auto si zaparkovala už pred dobrými desiatimi minútami!“ hneď začala vyšetrovať teta Judith.

„Zasekol sa mi pás a potom som sa ešte chcela nadýchať trochu čerstvého vzduchu,“ zaklamala Elena a dúfala, že teta nevidela, ako Elena zmizla pár metrov od dverí.

„Neviem si predstaviť, čo ste so Stefanom robili, keď si sa potrebovala vydýchať aj po takej dlhej ceste autom,“ povedala teta Judith naoko zhrozene, ale v očiach jej pohrávali veselé iskričky.

„Chcem jesť,“ povedala Elena a pousmiala sa nad zmenou výrazu tváre tety Judith. Zrejme chcela pokračovať v tomto rozhovore.

Keď sa najedli, Elena sa odišla sprchovať. Dala si rovnaké pyžamo ako predošlej noci. Okno nechala máličko pootvorené. Hraje podľa jeho pravidiel. Nechce nikomu ublížiť.

Elena zaželala všetkým dobrú noc a ľahla si do postele. Dúfala, že tejto noci nepríde.

 

utorok,2. decembra

Milý denníček,

ako vidíš, Damon ma ešte nezabil, ale tejto noci som mala strašný sen. Nepochybujem, že mi ho vložil do mysle on. To sa naňho podobá. V jednej chvíli sa mi snívalo, že som s Bonnie a Meredith a normálne sa rozprávame. Smiali sme sa. V ďalšej chvíli sa sen zmenil. Ocitla som sa sama v lese. V noci. Utekala som. Niečo ma prenasledovalo. Videla som len na pár krokov pred seba. Všade boli stromy a na zemi trčali ich korene, ktoré mi podkopávali nohy. Stále som sa otáčala a videla tieň, ktorý sa približoval. Raz, keď som sa otočila, zakopla som, stratila rovnováhu a skončila na zemi. Bola som celá doškriabaná od konárov, ktoré ma šľahali keď som bežala a pri páde som si odrela kolená a ruky. Cítila som teplú krv na kolenách. Nejasne som videla, ako sa mi na modrých džínsoch tvorí tmavý fľak. Pokúsila som sa vstať a vtedy som zistila, že mám vyvrtnutý členok. Otočila som hlavu, pretože som chcela nájsť nejaký konár, ktorý by mi pomohol vstať. Vtedy som to uvidela. Kľačala som na kraji malej čistinky. V jej strede boli dve tmavé postavy. Jedna ležala na zemi podopretá na lakťoch a ťažko dýchala, druhá stála nad ňou. Stefan! Chcela som vykríknuť, no môj hlas sa zasekol v hrdle. Nad ním nebol nikto iný ako Damon. Stefan bol celý od krvi. Od jeho vlastnej. Damon držal v ruke drevený kolík a chystal sa ním preraziť Stefanovo srdce. Natiahol ruku. Stefanov krik sa miešal s mojím. Vtedy som sa, ešte stále s krikom, zobudila. Bola som spotená a srdce mi neuveriteľne bilo. Posadila som sa a očami prehľadávala moju izbu. Nikde nič. Počkala som, kým sa mi srdce upokojí. Pozrela som sa na hodinky. Bolo pol druhej. V noci! Vtedy dvere otvoril Robert, ktorého zobudil môj krik. Keď videl, že som už pokojná, povedal nech si ešte pospím. Ha! Jemu sa to povie! Jeho neprenasleduje upír. Spala som už len krátko. Teraz musím ísť do školy a tváriť sa, že sa nič nedeje. Takže, úsmev číslo štyri a ide sa na to! Drž mi palce, ty moja bútľavá vŕba.

Elena zavrela denník a odložila ho pod matrac, pretože nechcela aby sa Stefan čo i len náhodou dozvedel o niečom z toho, čo sa deje. Vedela, že Stefan by nečítal jej denník, ale čo ak? No, ak by ho aj chcel čítať, tak nájsť ho by mu asi nerobilo problém. Pod matracom.

Skvelá skrýša! pomyslela si Elena, pousmiala sa a zaumienila si, že neskôr denník ukryje lepšie.

Potom sa šla osprchovať a pripraviť do školy.

 

Škola prebehla rovnako ako v predošlý deň. Otázky súvisiace s kruhmi pod očami, nezjedený obed… Elena prišla domov a znovu sa hneď poučila, pretože neskôr mala ísť k Bonnie.

Bonnie nebývala ďaleko a tak šla Elena pešo. Trochu sa bála, hoci slnko ešte nezašlo, ale Bonnie vedela, že už ide, takže jej zmiznutie by bolo veľmi nápadné.

Zazvonila u Bonnie. V priebehu pár sekúnd jej Bonnie otvorila. V pätách mala Meredith.

„Dámska jazda začína!“ vykríkla Bonnie, keď uvidela Elenu.

„Máš pyžamo?“ spýtala sa jej keď vchádzala do domu.

„Samozrejme, že mám, ale aj tak mi je trochu divné, že robíme dámsku jazdu na začiatku týždňa.“

„Naši dnes nie sú doma a tak skoro sa to znovu nestane. Tááákže… Začíname!“ Bonnie bola vo vytržení, pretože takúto „dámsku jazdu“ si nedali už dávno.

„Žiaden strach. Sľúbila mi, že to nebude žiadna bujará zábava, aby sme boli ráno schopné vstať,“ pošepla Meredith Elene, ktorá sa po Bonniiných slovách tvárila trochu pochybovačne. Elena prikývla a usmiala sa. Potrebovala odreagovanie.

Čo môže byť lepšie ako večer s najlepšími kamarátkami? opýtala sa v duchu. Musí zabudnúť na Damona. Aspoň na chvíľu.

Celý večer klebetili a Elene sa naozaj podarilo zabudnúť na Damona avšak, keď už išli spať, pripomenul sa jej. Na strome za oknom zahliadla Elena veľkého čierneho havrana.

Nie. Nesmie sa stať to, čo sa stalo naposledy, myslela si Elena zúfalo a spomínala na poslednú noc u Bonnie. Vtedy ju Damon donútil otvoriť okno a potom vošiel dnu. Do domu už pozvaný bol. Elena sa nebála o seba, ale o svoje kamarátky. Bála sa, že im ublíži. Presvedčila sa, či je okno zavreté a ľahla si.

 

Noc u Bonnie prebehla pokojne. Škola takisto. Elena sa po škole vrátila domov a s povzdychom si opäť sadla za knihy. Pred Dňom Zakladateľov školu trošku zanedbávala a tak potrebovala nachytať dobré známky. Večer si spomenula, že si u Bonnie nechala pyžamo a zubnú kefku. Bonnie na to už určite prišla a Elena vedela, že jej nemusí ani volať a Bonnie jej všetko prinesie do školy. Elena však potrebovala čerstvý vzduch, pretože ju bolela hlava a tak sa vybrala k Bonnie.

Cestou k Bonnie musela prejsť cez park. Bola už tma a vysoké stromy s hustými korunami neprepúšťali veľa mesačného svetla. Keď Elena vchádzala do parku zhlboka sa nadýchla.

Niet sa čoho báť, nahovárala si, Damon teraz určite ne… Zastavila sa, až to vyzeralo, ako keby narazila do neviditeľnej steny. Tep sa jej okamžite zrýchlil, dych takisto. Medzi stromami uvidela niečo bledé. Bola od toho dosť ďaleko, ale aj tak vedela s istotou určiť, že je to niečia tvár. Zvyšok tela nevidela, takže si domyslela, že ten človek je oblečený v čiernom. Damon. Bolesť hlavy ju okamžite prešla. Vedela, že Damon ju chce vystrašiť, preto sa takto ukázal. Keď chcel, vedel byť neviditeľný. Teraz zjavne nechcel. A že sa mu podarilo ju vystrašiť!

Prečo som len nezavolala Bonnie, že idem k nej? pýtala sa sama seba.

Elena tam stála a rozmýšľala či má utiecť alebo ostať stáť ako doteraz. Rozumná časť jej mozgu jej našepkávala aby ostala stáť. Útek by jej nijako nepomohol. Damon bol oveľa rýchlejší a silnejší. Ešte by si ublížila. Alebo ak by sa mu zdalo, že to nehrá s jeho pravidlami, ublížil by niekomu on. A tak ostala stáť.

Zaslala: Mariam