Zázraky sa dejú (10) – Stres

Ráno som sa zobudila na pálenie lúčov na mojej tvári.

„Dobré ráno. Včera si zaspala niak skoro,“ povedal mi Damon a s tým svojím krásnym úsmevom ma pobozkal na čelo.

„Dobré ráno. Áno, bola som niaka unavená,“ priznala som vlastne pravdivo. Naozaj som bola unavená, ale moje pravé dôvody nikdy nezistí.

„Chceš raňajky? Klaus a Stefan tu zas niesu, tak ti ich spravím ja.“ Ani nechcel odpoveď, postavil sa a šiel do kuchyne. Nenamietala som, pretože mi prišlo zle. Bežala som na záchod a znova vracala ako každé ráno, už ma to ani neprekvapovalo.

Prosím nech nepočúva, prosím nech nepočúva, honilo sa mi hlavou kým som sa skláňala nad záchodovou misou. Zrejme ma naozaj nepočul lebo by tu už bol. Šťastie mi hrá do karát, pomyslela som si. Musím zavolať Bonnie, ale nemôžem riskovať, že nás bude Damon počuť takže idem za ním, aby ma odtiaľto čím skôr dostal. Najlepšie ešte pred tým ako sa vráti Stefan a Klaus. Zbehla som dole po schodoch a už v obývačke som zacítila Damonove lievance. Bože, ako mi toto bude chýbať ak naozaj odídem, pomyslela som si so zatvorenými očami.

„O čom snívaš?“ ozval sa za mnou zrazu Damon. S úsmevom som sa mu hodila okolo krku a pobozkala ho. Bozky mi samozrejme vášnivo oplácal.

„Tak raňajky sú na stole,“ oznámil mi a viedol ma späť do mojej izby.

„Teda na posteli,“ povedal Damon s úsmevom. Tiež som sa usmiala a vydala sa za tou omamnou vôňou.

„Mňam, toto mi bude chýbať,“ povedala som. Než som si uvedomila čo som vlastne povedala ozval sa Damon.

„Čo? Prečo chýbať? Nechápem,“ povedal zmätene.

„Jaaaaaj ešte som ti to nepovedala,“ oznámila som mu a hrala to tak, aby si myslel, že mi bude chýbať izba a tak nie jeho raňajky. „Vieš Damon, mňa tu už nebaví byť chcem ísť domov,“ povedala som mu a čakala na jeho reakciu.

„Aha. V poriadku vezmem ťa, ale ty si povedala mňam,“ pripomenul mi a zadíval sa na mňa svojím skúmavým pohľadom.

„Tak som sa asi pomýlila no,“ povedala som a odvrátila zrak. Tak nerada mu klamem. A teraz mu budem musieť klamať ešte aj o vlastnom dieťati. Teda ak niake bude mať. Táto neistota ma zabíja. Musím to zistiť ešte dnes.

„Tak ideme?“ spýtala som sa keď som dojedla a zbalila si veci, ktoré mi sem občas doniesol Stefan a Damon.

„Ak si pripravená tak áno,“ súhlasil Damon. Zobral mi veci a šli sme k autu.

„Ale kde teraz. Ak Stefan zistí, že som ušla…“ pripomenula som mu.

„Tak bude čakať, že odídeme s mesta niekde daleko. No mi spravíme pravý opak. Ostaneme tu. Nikdy nebude predpokladať, že by sme tu ostali,“ povedal mi Damon a mňa napadlo, že je to vlastne pravda.

„Okey, tak pome. Smer domov,“ povedala som s úsmevom.

„Smer domov,“ zopakoval tiež s úsmevom.

Domov sme dorazili o jednej poobede.

„Tak sme tu. Pôjdem zistiť ako to je so Stefanom a Klausom. Chceš, aby som tu ostal a spravil ti jesť až potom šiel?“ spýtal sa ma starostlivo.

„Nie to zvládnem. Niečo si objednám,“ povedala som s úsmevom.

„No dobre tak ja idem,“ povedal a pobozkal ma na rozlúčku.

„Dávaj si pozor,“ zakričala som za ním keď nasadal do auta, iba prikývol a šiel. Ja som šla rýchlo hore do svojej izby, hodila veci na posteľ a zobrala mobil.

„Prosím?“ ozvala sa Bonnie na druhom konci.

„Ahoj Bonnie, to som ja Elena,“ hneď ako som to povedala, sa na mňa zosypali otázky podoby Si v poriadku? Kde si? Je s tebou Damon? Si v bezpečí?

„Bonnie!“ zakričala som. „Počúvaj ma,“ prikázala som jej a pokračovala. „Príd prosím ku mne domov. Musím s tebou hovoriť, je to dôležité,“ povedala som jej.

„Jasne, prídem,“ povedala Bonnie a už chcela zložiť, ale ja som ešte dodala:

„A Bonnie. Nemohla by si niekde po ceste zohnať tehotenský test?“ spýtala som sa a pripravila sa na dalšie otázky.

„Elena, čo? Tehotenský test? Ty si sa zbláznila? Načo?“ spýtala sa Bonnie.

„Načo je asi tehotenský test Bonnie? Proste príd a zožeň ho. Čakám ťa pa.“ povedala som a zložila pretože by som jej to musela vysvetľovať ešte asi hodinu. Za ten čas čo som čakala na Bonnie, som sa musela odreagovať lebo by som od nervozity asi dostala infarkt. Tak som sa pustila do vybaľovania vecí, upratovania izby a nakoniec objednala dve pizze. Akurát keď som dovolala, zazvonila Bonnie.

„Ahoj,“ pozdravila som ju.

„Ahoj tak som tu. Všetko mi vyklop,“ povedala a v jej očiach sa odrážal strach zároveň s nedočkavosťou.

„Pod dnu. Sadni si a ja ti všetko poviem,“ povedala som jej, zavrela dvere, sadla si k nej a všetko jej vyrozprávala.

„Elena, to je blbosť. Upír nemôže počať dieťa. Proste je to nemožné,“ nesúhlasila Bonnie.

„A ako to, že už asi tri týždne každé ráno vraciam, som hladná, unavená a mešká mi menzes?“ spýtala som sa jej.

„Tak asi máš niaku chorobu, ktorá má príznaky tehotenstva.“

„Áno určite, Bonnie, a volá sa tehotenstvo 2 alebo čo?“ spýtala som sa už vážne podráždene.

„Pozri. Dobre možno to je možné. Sprav si ten test a uvidíme,“ povedala Bonnie a s vrecka vytiahla krabičku s testom.

„Bonnie, a čo ak to nezabere? Predsa len je to napoly upírie dieťa. Myslíš, že obyčajný test bude fungovať?“ spýtala som sa.

„Neviem, za pokus nič nedáš,“ pokrčila ramenami Bonnie.

„Dobre tak podme,“ rozhodla som a vydala sa do kúpeľne. Keď som už bola v kúpeľni niekto zvonil.

„Bonnie, chod otvoriť prosím to je pizza. Peniaze sú v chodbe,“ prikázala som jej a ja som si zatiaľ urobila test na záchode.

„Hotovo?“ spýtala sa ma s pizzami v ruke, keď som sa vrátila zo záchoda do obývačky.

„Hej. Výsledok bude za päť minút,“ oznámila som jej.

Obidve sme nervózne behali s jednej strany na druhú. Presne za päť minút sme sa pozreli na paličku a zistili, že test je pozitívny. Som tehotná.

Zaslala: Elena1604