Niečo za niečo (2)

Spoza dverí sa ozval tichý zvuk. Ledva ho počula, ale Damon so svojimi upírimi zmyslami ho počul veľmi zreteľne. Zastavil sa s predĺženými očnými zubami na jej pokožke. Elena ich slabučko cítila. Spod dverí prenikol slabý lúč svetla.

Niekto ide! pomyslela si Elena s úľavou, no v tej chvíli aj stuhla. Čo keď Damon ublíži tete Judith alebo Robertovi? Kroky sa blížili k jej izbe.

„Ešte sa stretneme,“ zašeptal jej do ucha.

O tom nepochybujem, pomyslela si Elena.

Cítila jemný závan studeného vetra, keď v sekunde zmizol von jej oknom.

Aspoňže sa dožijem rána a uvidím Margaret,  pomyslela si Elena keď zatvárala oči a posúvala sa do prirodzenejšej polohy, pretože kľučka na dverách sa otáčala. Bol to Robert. Zrejme sa šiel napiť vody a cestou skontroloval ju aj Margaret, ako to niekedy robil.

Elena si bola istá, že Damon sa tejto noci už nevráti a tak kľudne zaspala. Avšak každý deň, alebo skôr každú ďalšiu noc, ho môže očakávať.

Tento týždeň sa nevyspím, bola je posledná myšlienka predtým, ako upadla do ríše snov.

Zobudila sa. Cez viečka jej presvitali slnečné lúče a cez pootvorené okno, ktorým v noci vyliezol Damon, prúdil studený vzduch.

Damon! akonáhle si naňho spomenula, otvorila oči. Ruka jej vyletela k hrdlu. Skontrolovala, či na ňom nemá dve malé ranky, citlivé na dotyk. Neboli tam. Z kuchyne počula štrngot riadov. Teta Judith a Robert sú v poriadku. Určite aj Margaret, inak by ju zobudili. Každé ráno ich teta Judith kontrolovala. Elena rozmýšľala aký je deň.

Nedeľa, spomenula si. Takže môže ešte dlho ležať v posteli. Potrebovala si oddýchnuť, ďalšiu noc sa určite zase nevyspí, bude čakať na Damona.

Elenu zobudila až teta Judith, ktorá ju volala na obed. Poslušne sa najedla. Bola oddýchnutá.

Potom celý deň leňošila pred televízorom s tetou Judith a Robertom, hrala sa s Margaret, učila sa do školy. Večer sa osprchovala a zaľahla.

Väčšinu noci nespala. Pár krát zadriemala, ale hneď sa prebudila so strachom a nechcela si dovoliť zaspať. Damon neprišiel.

Nie, len nie pondelok! Len nie škola! pomyslela si Elena hneď ako sa ráno prebudila z driemot. Bola šťastná, že Damon ju v noci nenavštívil, ale predsa bola unavená, pretože ho očakávala a po týchto dvoch nociach naozaj nemala chuť ísť do školy a tváriť sa, že je všetko v poriadku. Vstala polhodinu pred budíkom a tak si mohla dopriať dlhšiu sprchu ako obyčajne. Vyliezla z postele a zamierila do svojej kúpeľne. Tam sa dlho sprchovala, aby sa prebrala. Vynechala svoj každodenný rituál natierania sa olejom zo železníka. Nechcela riskovať. Zabalila sa do svojho obľúbeného hodvábneho kimona a postavila sa pred veľkú skriňu. Dlho si ju obzerala, no nakoniec si vybrala len čierne džínsy a bielo – čierne tričko. Na nohy svoje obľúbené čierne tenisky a navrch čiernu koženku. Akosi sa prestávala podobať na tú Elenu, ktorá vždy udávala módu na škole.

Vyzerám skôr ako nejaký lupič, pomyslela si keď sa obzerala v zrkadle.

Sakra! Nestíham! Ženy! zistila pri pohľade na hodinky a dokonca sa aj pousmiala.

Na raňajky si vzala len do ruky toast, prehodila tašku cez plece a utekala do školy. Ešte aj tašku mala čiernu.

Nevadí, v škole si dám koženku dole,, rozmýšľala cestou a už druhýkrát sa pousmiala. Predsa len stále chce vyzerať dobre, hoci to už nie je jej najväčšia starosť.

Ani nevedela ako, už bola v škole. Pred školou ju čakal Stefan. Dala mu pusu na pozdrav. Veľa sa nerozprávali, pretože hneď k nim prišli Bonnie a Meredith. Šla na hodinu a na otázky ako sa má odpovedala jednoducho: dobre. Spýtali sa jej to skoro všetci: Stefan, Bonnie, Meredith aj Matt. Pýtali sa pretože bola bledá a mala kruhy pod očami. Nemohla im povedať, že ju chce zabiť sadistický upír, brat jej priateľa, ktorý rád každému spôsobuje bolesť a ktorý má na svedomí aj pána Tannera a kto vie ešte koho. Deň ubehol rýchlejšie ako predpokladala. Stále bola zamyslená. Rozmýšľala nad Damonom, nad jeho nočnou návštevou, nad tým, čo by sa stalo, keby ju Robert neprišiel skontrolovať, nad tým, že čoskoro ho stretne znovu a určite už nevyviazne tak ľahko. Ďalej nad Stefanom v spojitosti s Damonom… Rozmýšľala nad tým už druhý deň, ale stále mala nad čím rozmýšľať. Dostala sa domov, no predtým sľúbila Stefanovi, že večer ho príde pozrieť.

„Idem za Stefanom! Beriem si tvoje auto!“ zakričala tete Judith do kuchyne keď odchádzala. Len čo prišla po škole domov, bola unavená. Čo najrýchlejšie sa poučila, aby mohla ísť čím skôr k Stefanovi. Večer príde skôr. Ani sa neprezliekala, išla k nemu tak, ako bola oblečená v škole.

Určite mu to nebude vadiť. Hlavne, že tam budem, rozmýšľala cestou cez les.

Zrazu stuhla. V lese bola tma a jej svetlá osvetľovali len kúsok cesty. Myslela na Damona. Teraz má možnosť si ju chytiť. Okamžite spozornela, no nič sa nestalo. Prišla k penziónu. Pozdravila pani Flowersovú a šla za Stefanom do izby. Čakal ju. Odrazu bola čulá ako za celý deň nie. Je so Stefanom! Nič sa jej nemôže stať. Mohla vypnúť, nerozmýšľať a len byť s ním.

„Uvidíme sa zajtra ráno!“ volala Elena za Stefanom, keď nasadala do auta. Celá žiarila, bola plná energie, ani jej nenapadlo, že budúceho dňa sa nemusí dožiť.

„Zajtra. Teším sa. Ahoj,“ lúčil sa Stefan.

Naštartovala, cúvla a ešte Stefanovi poslala vzdušnú pusu.

V lese mala oči na stopkách, no nič nevidela. Len keď už vychádzala z lesa, pár metrov pred ňou preletel veľký čierny havran. Svetlá jej auta sa na jeho krídlach odrážali v dúhových odleskoch. Preglgla, no pokračovala ďalej. Domov prišla o pár minút. Zaparkovala auto pred domom. Keď chcela ísť k dverám, niečo ju rýchlo strhlo doprava. Myslela si, že spadne, no silné ruky ju zvierali až bolestivo. Zrazu sa ocitla vzadu za domom opretá o strom. A pred ňou stál Damon.

Zaslala: Mariam